O jedle a opaskoch

Neděle v 17:16 | Lydia |  Lydia
Spomienky sú zákerná vec, hlavne tie nešťastné a ponižujúce. Aj keď teraz pozerám na muža, s ktorým som sa rozhodla žiť, spomínam si na chlapca, s ktorým som mala vzťah, aj keď on so mnou nie.

Aj keď teraz pozorujem, ako tomu môjmu moje jedlo chutí, stále mám pred očami toho druhého - ako mu nechutí. Aj keď sa to stalo pred rokmi.

 

Budúci miľúbený,

11. března 2016 v 11:00 |  Sara
netuším ako sa voláš ani odkiaľ pochádzaš, ale niečo predsa len viem. Máš predstavu o tom, kto si a prečo robíš to, čo robíš. Stojíš si za tým čo povieš, no nebráni ti to akceptovať môj pohľad na vec. Dokážeš počúvať aj usmerniť, racionálne zargumentovať aj intuitívne vycítiť. Zlo zničiť nežnosťou, dobro zdvojnásobiť láskou. Byť hrdým aj pokorným. A vieš, že nadávky sa u nás nikdy nepoužívajú v pravom slova zmysle. Stíhaš si zapisovať?

Že ešte nevieš, kde a ako sa spoznáme? Musím sa priznať, že, nie som ten typický spoločenský typ milujúci pozornosť veľkých skupín. Ako iste už teraz tušíš, nebude to teda na žiadnej divokej párty, ale pravdepodobne niekde v knihkupectve, v divadle, alebo na začiatku lesnej cestičky, kde budem bosá a rozradostená v šatoch a lukom na chrbte, mojkať šteniatko okoloidúceho zlatého retrivera. Vlastného ešte nemám. Veď vieš, že toho si kúpime spoločne.

Výročie

11. února 2016 v 14:03 | Lydia |  Lydia

Dnes je pre teba výnimočný deň, však? Vstala si dobrovoľne už o siedmej, na teba až extrémne skoro, keďže si viac nočný tvor ako denný. Ale vôbec nie si nevyspatá, však? Lebo si išla večer skoro spať.

Je tak výnimočný deň, že sa usmievaš ešte pred kávou a netrápia ťa všetky tie zločiny a vraždy, ktoré sa dejú vo svete a spravodajcovia o nich tak radi rozprávajú v správach, ktoré aj tak nesleduješ.

Dnes máte druhé výročie. Vidím, ako sa tešíš. Tvoj priateľ má prísť k tebe do bytu, kvôli čomu si vyhodila úbohú spolubývajúcu už včera večer.
 


Prsteň z arabskej púšte

22. listopadu 2015 v 18:56 | Lydia |  Lydia

Ľudia boli zhrození, keď to zistili, keď sa dozvedeli o tej hroznej katastrofe - keď jeho žena utiekla s iným mužom.

Scenár

9. srpna 2015 v 12:48 | Sara |  Sara

Dejstvo prvé: V momente ako o mňa zavadíš pohľadom si predstavuješ, ako sme spolu. Som nahá v tvojej posteli. Jednoducho. Predstavuješ si veci, ktoré sa nikdy nestanú skutočnosťou. Ale, poďme sa pozrieť na tvoje predstavy pekne od začiatku. Bar plný ľudí, Teba sprevádzajú kamaráti, ja som niekde poblíž, hrá príšerná hudba. Pýtaš sa ma ako sa volám.

Hlavne nezávisle

8. srpna 2015 v 1:12 | Sara |  Sara

Ani ty nepoznáš ten pocit, keď sa na seba ráno pozrieš do zrkadla a povieš si: Dnes vyzeráš skvele? Nevadí, si superžena. Čo nie je, môže byť. Pomaly si pred zrkadlom nastavuješ ústa do tvaru tej emócie, ktorú si ľudia mýlia s úsmevom, vlasy vyčešeš do dokonalého drdolu. Bez hrbolčekov. Hlavne bez hrbolčekov, veď si nejaká perfekcionistka. Alfasamica s načerveno nalakovanými nechtami a dokonale vypracovaným zadkom, za ktorý by sa nehanbila ani Weiterová. Ješ samozrejme len bio zeleninu s mäsom na pare lebo si paleo a kávu berieš zásadne len coffee to go lebo instantná nesca z domu nie je taká mainstream a hlavne by ťa nikto nevidel pri jej požití. Letíš z práce na dodatkový kurz, odtial rovno do fitka, lebo predsa každá správna žena je zaneprázdnená svojim zdokonalovaním a nemá čas na niečo ako sú vzťahy s tvormi vlastniacimi orchis.

Kožúšok

8. srpna 2015 v 0:13 | Lydia |  Lydia
Je ráno. Viem to, ani nemusím otvoriť oči, cítim slnečné lúče na viečkach. Keď som uňho, vždy je to tak - nemá závesy, na noc sa nezastiera, takže sa ráno budíme so slnkom v očiach.


Hennové hry

7. července 2015 v 23:15 | Lydia |  Lydia



Tie tvoje návštevy mi nedajú pokoj. Resp. moje návštevy u teba, keďže zjavne nie si schopný vytiahnuť päty z domu. Pravdaže mám v živej pamäti každú jednu z nich, presne ich mám spočítané ešte aj s časovými odstupmi. A prečo? Pretože si ich v spomienkach pravidelne prehrávam, skurvenú minútu po minúte, aby som zistila, čo so mnou chceš a čo to vlastne všetko má znamenať.


Pretože to asi niečo znamená, nie? Ale zjavne len pre mňa, pretože moje asociácie sú vždy mimo. Spájam si rozdielne detaily a vytváram si svoje vlastné obrazy, ktoré sa zjavne líšia od tých tvojich.

Nivea

3. června 2015 v 19:12 | Sara |  Sara
Hlavným hrdinom tohto príbehu je istý lyrický subjekt. Volajme ho Kretén. S veľkým K. A istá lyrická hrdinka, volajme ju Naivka s veľkým N, ktorá má kamarátku, inú lyrickú hrdinku, ktorá tu sice nemá meno ani podstatu, ale zato má husté ryšavé vlasy.

Kretén s Naivkou sa zoznámili úplne bežne. Tinder - siahodlhé debaty o umení na Facebooku - siahodlhé debaty o živote pri čaji - posteľ. Nie vlastne nie, takto sa zoznamujú len introvertní intelektuáli trpiaci sociálnou fóbiou. Tak ešte raz. Kretén s Naivkou sa zoznámili úplne bežne. Silvester - byt chlapíka, ktorého ani jeden z hrdinov nepozná - alkohol - ešte viac alkoholu - neschopnosť vydávať artikulované zvuky - bohapustý sex v rytme piesne Whistle.

Valhalla

3. června 2015 v 19:00 | Lydia |  Lydia

"Ahoj," pozdraví ma známy hlas. Srdce mi panicky poskočí, ale odzdravím rovnako nezaujato: "Ahoj."

"Nevedel som, že prídeš?"

"Ani ja," otáčam sa naňho a pokúsim sa o normálny úsmev. "Mala som event potvrdený na druhom nicku. Tam som ťa nevidela."

Kam dál