Valhalla

3. června 2015 v 19:00 | Lydia |  Lydia

"Ahoj," pozdraví ma známy hlas. Srdce mi panicky poskočí, ale odzdravím rovnako nezaujato: "Ahoj."

"Nevedel som, že prídeš?"

"Ani ja," otáčam sa naňho a pokúsim sa o normálny úsmev. "Mala som event potvrdený na druhom nicku. Tam som ťa nevidela."


Pravdaže som vedela, že prídeš. Bola to provokácia? Lebo mi to vyskočilo pred oči hneď, ako som sa prihlásila, čas potvrdenia presne o moment neskôr, ako sa moje "offline" zmenilo na "online".

Ale nie. Určite nebola, ty také veci nerobíš. Určite si aj zabudol, že ma más v priateľoch.

Sadneme si vedľa seba. Naozaj? Po pol roku silnej obsesie z mojej strany a prekonávania ľahostajnosti prešpikovanej občasnými upretými pohľadmi z tvojej strany? Sedíme tu vedľa seba, akoby sa nič nestalo?

Ale ja som už vyliečená. Teda aspoň myslím. Z tej hlavnej posadnutosti. Ošukať by som sa nechala stále.

"Dlho si sa neozvala," povie zrazu, kým ja odpočítavam minúty do začiatku a začínam ľutovať zbesilé rozhodnutie ísť sem. Posledná možnosť na stretnutie, ako labutia pieseň mojej platonickej zamilovanosti, aby som sa uistila, že si stále taký sebestredný zmrd. Už som zabudla, ako na mňa pôsobí tvoja prítomnosť. Priťahuješ manapriek cigaretovému smradu a nožu v kapse, ktorý máš pri sebe určite aj teraz.

"Nebol čas, učila som sa. A vlastne som ti ani nemala čo poslať. Adventure time ma už nebaví..." myknem plecom a siahnem po šálke s čajom. Drahý, nenechaj sa mýliť touto hranou ľahostajnosťou - každý kúsok tela mám napätý a pozorne ťa sledujem. Ako prijmeš túto provokáciu? Tvoj milovaný seriál a mňa nebaví. Aj tak som ho pozerala viac-menej len kvôli tebe. Pridalo mi to síce bod k dobru, ale na čo mi bol?

"Nebaví?"

Ha! Predsa len ti to nedá.

Pokrútim hlavou, s odpoveďou si dávam na čas, "Nie. Prakticky maratón piatich sérií je dosť aj pri menej šialenom seriály."

Pozriem na teba. Tváriš sa nevýrazne. Rozmýšľam, čo okrem toho farebného šialenstva vyvolalo na tvojej tvári nejaký cit?
Keď si myslíš, že nedávam pozor, pohľad ti skĺzne do môjho výstrihu. Ano, vidíš to prvý raz, však? Bola zima a všetky momentálne obľúbené tričká mám aj tak bez výstrihu. Neskôr som si už dávala pozor, aby som pri tebe žiadny nemala.
"Ani ty si sa neozval," vrátim ti to. Ani len blbý obrázok z toho blbého seriálu na pobavenie si neposlal.

Neodpovedáš.

Na pódium prichádzajú organizátori a čítajú úryvky z kníh. Usrknem si z čaju. Skontrolujem výstrih. Keď nebudeš dávať pozor, just sa ešte viac odhalím.

Tvárim sa pokojne, ale v skutočnosti nemôžem obsedieť, ako inak. Stále z teba cítim cigarety a ešte niečo, čo neviem identifikovať a zistiť, či sa mi to páči alebo nie. Spomínam na ten kúsok krásneho brucha, čo si mi v nejakej slabej chvíľke odhalil v polotme tvojej izby. A rozmýšľam - prečo si ma k sebe vôbec pozval? Toľko krát? Nikdy si sa o nič nepokúsil, len si vždy pustil ďalšiu epizódu. Vďakabohu, že to naposledy bola Teória veľkého tresku.

Prečo si ma k sebe pozýval? Stále mi to nedá pokoj. "Odpovedz, odpovedz, odpovedz!" hučím na teba v hlave, ale keď sa náhodou otočíš ku mne, tvárim sa, že som vrcholne zaujatá dianím na pódiu. Aj keď v skutočnosti z neho pravdaže nič nevnímam.

***
Keď vyjdeme von, prekvapivo ešte nie je tma. Ono sa už vlastne blíži leto, že?

Ideš so mnou, prečo ideš so mnou? Nemyslím, že si máme ešte čo povedať. A zas ten upretý pohľad. Prečo? Aha, červený rúž, na ten som zabudla. Aj to bola provokácia, aby si vedel.

"Nechceš ísť na pivo?" vylezie z teba, rovnako nečakane ako väčšina toho, čo si dnes povedal. Vieš, že pivo nepijem.
"Dobre," súhlasím a pozerám na mobil. Za pol hodiny mi ide autobus. Stihnem ho ešte? Nevyzerá to, že ideme ďaleko. Záleží teda na tom, aká rýchla bude obsluha.

O pár vchodov nižšie je Vallhala. Tam sme stretli tretí raz. Tam som sa rozhodla, že by som sa s tebou vyspala, keby ty chceš a ja nie som konzerva.

"Čo si dáš?" opýtaš sa a len čo si sadneme, už si strkáš cigaretu do pysku. Stále si nie som istá, či ti ju chcem vytrhnúť a zadupať do zeme alebo vyfajčiť na striedačku s tebou.

"Čaj, čierny," poviem. Pousmeješ, že by si si ten večer predsa len pamätal aj so svojou pamäťou akvarijnej rybičky?
Objednáš mi čaj, sebe veľké pivo, takže to bude na dlhšie.

Ani sa nesnažíš fúkať dym iným smerom. Že to neznášam si už asi zabudol, čo?

Kým čakáme, oprieš sa. Pod tou lampou vyzeráš naozaj efektne - zahalený v dyme, ohnivé vlasy podsvietené tlmeným svetlo. Kto by ťa nechcel? Si ako nejaký divoch, škoda, že príliš tenký. Akoby si sa mal zlomiť, ak sa ťa niekto dotkne. Asi preto sa ani ty nikoho nedotýkaš.

O to viac chcem, aby si na mňa položil ruky...

Až teraz si všimnem, že už príliš dlho je to trápne ticho, ktoré neznášaš, ale tentoraz ho vydržíš neprerušiť. Ako je to možné? Zírame na seba ako debilovia aj keď nám prinesú poháre.

Odtrhnem sa prvá, idem si osladiť čaj. Moja betónová obrana ľahostajnosti začína praskať. Samozrejme, že to bol katastrofický nápad stretnúť sa s tebou. Moja obsesia je znova aktívna.

"Chcem ťa namaľovať."

Neodtrhnem pohľad od čaju, sústredene doňho vytláčam med. Neodpovedám. Veď to ani nehovoríš ty. To len ja si predstavujem, že mi to hovoríš, to ja chcem, aby si ma znova pozval do tej svojej izby plnej bordelu, starodávnych zbraní a kníh.

Konečne na teba pozriem - mlčíš, ani si sa nepohol. Ako inak, veď hovorím, že to bolo iba v mojej hlave.

Lyžička cinkne o pohár, ako sa mi trasú ruky. Najradšej by som utiekla. Kde sa podel všetok môj ťažko zozbieraný odstup a sebavedomie?! Haló! Nič, len ozvena v čiernom prázdne, odkiaľ tie dve kurvy zdupkali pod vplyvom tvojej prítomnosti.
Ticho už začína byť neznesiteľné aj pre mňa. Povedz niečo predsa!

Pohneš sa a ja sa totálne zľaknem, až mnou trhne. Ale to sa len načahuješ pre pivo. No posledný kúsok pokoja ma práve opustil. Začínam silno zvažovať náhly útek.

Ako dlho bude táto trapná situácia ešte trvať? Niečo sa musí stať!

"Neodpovedala si mi."

"Na čo? Nič si sa nepýtal."

"Hovoril som, že ťa chcem namaľovať."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama