Hennové hry

7. července 2015 v 23:15 | Lydia |  Lydia



Tie tvoje návštevy mi nedajú pokoj. Resp. moje návštevy u teba, keďže zjavne nie si schopný vytiahnuť päty z domu. Pravdaže mám v živej pamäti každú jednu z nich, presne ich mám spočítané ešte aj s časovými odstupmi. A prečo? Pretože si ich v spomienkach pravidelne prehrávam, skurvenú minútu po minúte, aby som zistila, čo so mnou chceš a čo to vlastne všetko má znamenať.


Pretože to asi niečo znamená, nie? Ale zjavne len pre mňa, pretože moje asociácie sú vždy mimo. Spájam si rozdielne detaily a vytváram si svoje vlastné obrazy, ktoré sa zjavne líšia od tých tvojich.


Tak napríklad gameri. Čo si to dal na nástenku na fuckbuku? "You know a gamer loves you when he offers to teach you how to play." A čo sa nestane o jeden a pol týždňa neskôr na ďalšej návšteve u teba? Správne, absolvujem hodinové predstavenie hry, ktoré je ospravedlnené tým, že som ťa vytrhla z denného plánu (vôbec nevadí, že sme sa na presnom dni a hodine dohodli už pred dvomi týždňami) a ešte hodinu ti treba hrať nejakú posratú počítačovú hru. Jediné, na čo som počas tej hodiny mohla myslieť bolo to, či máš naozaj takú lenivú riť, že ju nemôžeš ani zdvihnúť zo stoličky a ísť niekam von, a preto ma pozívaš k sebe, alebo mi fakt chceš niečo naznačiť?

Poctivo držím a prikyvujem, lebo aby niekto vysvetľoval nevzdelanej babe, ako sa hrá World of Warcraft je proste tá najobetavejšia vec na svete. Príšernú nudu zaháňam myšlienkami na kruté boje mužaproti presile, ktoré som s krvilačným výrazom absolvovala včera večer pri Asassin Creedovi a to pekne z prvej osoby, a trpezlivo sledujem, ako klikáš po obrazovke, kde tvoja mini postava s podivnými proporciami na ešte podivnejšom zvierati mučivo pomaly objavuje kusy krajiny, kde aj tak nič nie je.

Tvoje horoskopové znamenie hovorí, že si vášnivý a žiadna úbohá obeť chytená do tvojich pazúrov sa z nich nevyvlečie, pokiaľ z nej nestrháš šaty a nebude po divokom sexe hraničiacom s barbarskými obetnými rituálmi.

Keď som to naposledy čekovala, stále som na sebe mala šaty, takže zjavne tvoja vyvolená obeť nie som. Napriek ponúkanému teachingu how to play.

Ale spomínam si na ďalšiu návštevu, kde už bolo toho oblečenia trochu menej - na tebe a tvojím pričinením. Určite si to dobre pamätáš, pretože si sa mesiac (36 dní, 11 hodín, 45 minút, ale kto by to počítal) tváril, že ma nepoznáš, a potom si zrazu zahorel divokou túžbou po hennovom tetovaní. Takže si mi po tých 36 dňoch trýznivého ticha napísal, že ahoj. No tak reku ahoj? Čo chceš? Ale to druhé už len pre seba. A ty že videl som, že máš hennové tetovanie, nechce sa ti pokresliť aj mňa? (Ešte tak, že by sa to dalo pochopiť ako flirtovanie! Debil...) A k tomu extrémne nadšenú šunko-mačku alá geniálny smailík od fuckbuku.

Môj tep okamžite vyletí do nebeských výšin, keď sa snažím ovládnuť trasúce sa prsty a absolútne nezaujato ti napísať, že šak teda snád môžem, potom niekedy, keď odovzdám bakalárku.

Takže sme sa dohodli na štvrtok. Či vlastne nie, na pondelok, lebo zrazu ti do toho niečo došlo.

A ešte jeden podstatný detail - tetovanie chceš na chrbát. Na ch-r-b-á-t. Pravdaže. To znamená, že budem hodinu sedieť z roztiahnutými nohami za tebou, vyzlečeným do pol trela, a potom ďalšie 4 hodiny vedľa tebe, než ti to vsákne. Snažím si to nepredstavovať, lebo by som musela ísť do studenej sprchy 4x denne. Ale predsa len sa úplne neovládnem. Ako to urobíme? Budeš sedieť uprostred izby na stoličke, ktorá sa tam dá len preto, že si odhrnul bodrel do rohu, alebo si sadnem na posteľ a ty budeš sedieť so skríženými nohami podomnou? A keby si sa ešte trochu nahrbil, tak ti moje stehná pôjdu akurát popri tvári. Fasa...

Hm, dám si šaty. Tie, čo sú nad kolená a pravdaže bez výstrihu, lebo som sa rozhodla, že ti výstrih ešte neukážem. Aj keď, možno by si sa konečne neovládol a urobil niečo, čo by sme obaja neskôr niekoľko krát oľutovali. Mohol by byť dostatočne hlboký, veď vyplniť ho mám čím. Nabudúce to asi fakt skúsim.Ak nejaké nabudúce vôbec bude.

A je to tu, pondelok po obede, ty pravdaže časovo nezaostrený, čiže hodinu pozadu, ale aspoňže mi prídeš na proti, lebo sa stále tvárim, že ani po 8. raze, čo som už bola u teba neviem, ako sa tam dostať. No ale povedz, nebolo by trochu desivé, keby sa ti objavím pred zadným vchodom do bytu a len ti crngnem, nech mi prídeš otvoriť? To už by sme boli len krok od toho, aby som si nechala urobiť kľúč, nech ťa môžem chodiť navštevovať aj inokedy, napr. o 3 v noci, keď ma prepadnú depresívne myšlienky zo samoty spôsobené pmskom.

Ale teda je pondelok po obede, sústredíme sa, ano? Sedíme v kuchyni, z notebooku jačí ďalší kreslený seriál. Zjavne moje "Nemáš niečo iné?" nebolo dostatočne výrazné. Asi som mala radšej povedať niečo ako: "Už ma, prosím ťa, prestaň srať s tými uvrešťanými kreslenými šračkami, ktoré majú pre mňa nulovú výpovednú hodnotu, keďže polovici viet odgrganých v angličtine proste nerozumiem a daj tam niečo hrané s českým dabingom!" alebo som si mala rovno priniesť svoj krásny 500 gigový disk plný normálnych filmov a so situačne obmeneným výrokom Deana zo Supernaturalu "Driver picks the music, shot gun shut your cake hole!" ti ho zastrčiť do počítača. Aspoň tak by medzi nami došlo k nejakému spojeniu.

Ale nie, pravdaže nemám odvahu. Ešteže je tvoj nahý chrbát pod mojimi studenými rukami (resp. medzi mojimi roztiahnutými nohami, na čo sa snažím nemyslieť) trochu rozptylujúci, aj keď najviac pozornosti zaberie práve moja kreatívna činnosť s hennou, ktorej vôňa mi ťa teraz bude určite stále pripomínať. Škoda, že si si vybral také miesto, kde na to neuvidíš, čo ma privádza k myšlienke, kvôli komu si si to tam dal urobiť? Na takom mieste by to videl akurát chlap, ktorý by ťa dával odzadu.

Snažím sa nepredstavovať si veľkého chlpatého chlapa, ktorý sa ti práve vystriekal na moju rádoby-kérku a radšej myslím na moju básničku z Depresívneho piatka, v ktorej vyjadrujem svoje podozrenie, že máš asi nejaké iné dievča, ktorému sa s tým chceš pochváliť. Dúfam, že sa ťa znenazdania opýta, kto ti ho urobil a ty v posexovom opojení povieš, že taká jedna známa s veľkými prsami. Ale také prereknutie je pri tvojom sebaovládaní veľmi nepravdepodobné.

Povinne sa smejem na debilných vtipoch, ktoré nechápem (lebo proste hovorenej angličtine nerozumiem, čomu zase zjavne nerozumieš ty) a citrónujem ti zasychajúcu hennu častejšie, ako by bolo treba.

Aspoňže mi dáš najesť - mierne obhorané topinky na kokosom oleji (vážne? normálne sádlo nemáme?) a praženicu s podivnými špinkami, ktoré sú dúfam bazalkou a nie niečím iným. Bazalka. V praženici. To tiež svet nevidel. Kaziť tak dokonalé jedlo. Ale keďže je k večeri ďaleko, poslušne všetko zjem a márne čakám na ten čaj, čo si mi sľúbil pred tromi hodinami. Tak akože ja vystačím aj s vodou z vodovodu, len mi je ľúto tej tri razy zovretej vody.

Zvoní ti telefón. Chvíľu rozprávaš, ale len s minimálnym nadšením. Je síce fajn, že kvôli mne odvoláš účasť na prednáške. Teda v skutočnosti kvôli svojej lenivosti, ale je pekné si to navrávať.

Po 5 hodinách, keď už mi je všetko jedno a už ma ani neláka tajne si ťa prezerať, sa ocitneme v dôvernej blízkosti v kúpeľni, kde ti dávam citrónom a cukrom zalepenú hennu dole špachtlou. Špachtlou, ty kokos. Držím ju v rukách a stále nemôžem uveriť, že je to pravda. Henna sa má dávať dole jemne a trpezlivo, nechtami, nie stavbárskym náčiním.
Nebolí? Kontrolujem, aj keď v tej chvíli chcem vidieť krv, krv, krv! Odolám a nezabodnem ti to doprostred chrbta. Vyseriem sa na ďalšie pravidlo, že na čerstvú hennu nemá min. 6 hodín ísť voda, namočím kus toaleťáku a tým ti to zotriem. Chvalabohu, tak to ide dole lepšie. Lebo tvoja netrpezlivosť je už nákazlivá.

Keď sa krkolomne prehneš, čo je pri tvojej vychrdnutej postave vážne zaujímavé, zistíš, že je to bledšie, ako si si to predstavoval. "Ale, ale?" robím si srandu, "Veď ty všetko vieš, ako to, že si toto nečakal?" Napriek svojim tvrdeniam si zjavne nečakal viac vecí. Škodoradostne sa chechtám a balím si veci, keď je jasné, že inú odmenu ako tie tri eurá nedostanem. Hlavne že máš v izbe na lampe zavesené také mega imelo, že by sa podeň mestili tri muchlujúce sa páry.

Keď čakáme kilometer od zastávky, lebo pravdaže s cigaretou nemôžeš ísť bližšie, postavím sa na schodík a zrazu som vyššia ako ty, alebo aspoň zarovno. Úplne ti vidím na očiach, ako to nemôžeš prežiť. Okamih sa tým kochám, ale potom predsa len zídem dole, aby som ti urobila po vôli, ale zjavne je mi to prd platné. Ako obyčajne.

Už aby tu bola električka.

Našťastie už jedna ide, rýchle jednoruké objatie na rozlúčku, kostnaté rameno vrazené v hrtane, lebo pohodlnejší spôsob objímania neexistuje a pravdaže musím utekať, aby som ju stihla.


Až v električke si uvedomím, že sme sa na ceste späť bavili o mojich prsiach, resp. o vhodnom tetovaní medzi ne. Značím si do mentálneho debilníčku do záložky s tvojím menom, že nabudúce si mám obliecť to čierne tielko s čipkovaným vrchom s extra pekným výstrihom.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama