Budúci miľúbený,

11. března 2016 v 11:00 |  Sara
netuším ako sa voláš ani odkiaľ pochádzaš, ale niečo predsa len viem. Máš predstavu o tom, kto si a prečo robíš to, čo robíš. Stojíš si za tým čo povieš, no nebráni ti to akceptovať môj pohľad na vec. Dokážeš počúvať aj usmerniť, racionálne zargumentovať aj intuitívne vycítiť. Zlo zničiť nežnosťou, dobro zdvojnásobiť láskou. Byť hrdým aj pokorným. A vieš, že nadávky sa u nás nikdy nepoužívajú v pravom slova zmysle. Stíhaš si zapisovať?

Že ešte nevieš, kde a ako sa spoznáme? Musím sa priznať, že, nie som ten typický spoločenský typ milujúci pozornosť veľkých skupín. Ako iste už teraz tušíš, nebude to teda na žiadnej divokej párty, ale pravdepodobne niekde v knihkupectve, v divadle, alebo na začiatku lesnej cestičky, kde budem bosá a rozradostená v šatoch a lukom na chrbte, mojkať šteniatko okoloidúceho zlatého retrivera. Vlastného ešte nemám. Veď vieš, že toho si kúpime spoločne.


Upozorňujem, že som príliš plachá aby som prelomila ľady, ale môj úsmev ber ako dobrú príležitosť, kedy situáciu chytiť do vlastnch rúk. Nemaj boja, že vyznieš hlúpo pred človekom, ktorý používa slovné spojenie nemaj boja aj napriek titulu zo slovenského jazyka a literatúry. Ak sa predsa len budeš ostýchať, usmej sa vyzuj sa a poď so mnou, cestou pochopíš, že na trepanie hlúpostí som expert ja, zatiaľ čo ja pochopím, že inklinuješ skôr k mačkám, než k psom, skôr k rocku než k metalu, skôr k vede ako k Bohu, skôr k pivu ako k čaju, skôr k trailu ako k joge, ale to nevadí, pretože skutočnosť, že rozdiely láske pristanú sme vedeli skôr, ako Kofola. Časom sa predsa aj tak staneme jedným. (Až na to pivo)

Rovnako ako náš milovaný pokojný pes Tyler a zbožňovaná, kedysi ješitná a drzá mačka Marla po rokoch spolunažívania, aj my raz dokážeme úplne potichu sedieť na ružovom čaji a užívať si, že naše egá to s nami konečne vzdali. A ja si opäť budem vynárať z pamäti všetky tie banálnosti, ktoré Ťa robia Tebou. Že na všetko sa dívaš zo spodu, že aj v 50tke máš čaro chlapca, že aj po rokoch stále trpíš rozpakmi z mojej obsesie, ktorá ma núti ťa tak dôkladne sledovať keď ješ, a že aj keď v hraní na gitaru možno nie si v top 10 časopisu guitar world, tvoje nadšenie pre ňu je stále odzbrojujúco príťažlivé. Skoro ako tvoje jamky v lícach.. ale naozaj len skoro. Poďakujem Ti za všetko čo si ma naučil. Ako, že byť ženou je oslobudzujúce, že moje telo si zaslúži môj rešpekt hneď a neustále, nie len 10 minút po tréningu. Že byť divoškou je prirodzené. Že nie všetci chlapi sú rovnakí. A že Rocky a Adriana nie su len fiktívne postavy.

Všetci vieme, že máš rád ženy a ženy majú rady Teba. A ja im to nezazlievam. Pretože napriek všetkému.. Napriek všetkému ma nikdy nenecháš pochybovať o tom, že keď sme si vybrali seba, vybrali sme si správne.
PS: O tom, že máš rád Floydov aj Maidnov obaja vieme. To snáď spomínať nemusím.
Tak čo, ideme do teho?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Robo Robo | 27. září 2016 v 11:21 | Reagovat

Ideme! :))

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama